Zo samotnej podstaty tajnej služby vyplýva, že je preto tajnou službou, lebo je tajná 🙂
Preto tajná služba vždy postupuje tak, že sa snaží všetko čo môže, utajiť.
Použijme konkrétné príklady zo Slovenska, aby sme nechodili až do Putinovho Ruska alebo ešte ďalej do Trumpovej Ameriky.
Na Slovensku je najznámejšia kauza tajnej služby, známa kauza to Gorila. Pre zasvätených a pamätníkov je ešte dobre známa kauza nbusr123.
Ako postupovali tajnoši v minulosti.
1. Najprv kauzu popierali a tvrdili, že žiadna kauza neexistuje.
2. Ak už kauzu nebolo možné popierať, lebo fakty o existencii kauzy boli nespochybniteľné, kauzu sa snažili utajiť.
3. Ak sa kauzu už nepodarilo žiadnym spôsobom utajiť, lebo dokumenty prenikli na verejnosť, dokumenty tajnoši zničili.
4. Na záver alebo priebežne ešte tajnoši vytvorili niekoľko rôznych variantov dokumentov, ktoré pustili na verejnosť, aby znedôveryhodnili pôvodne dokumenty, tvrdiac, že existuje viac dokumentov a nikto nevie ktorý je pravdivý.
5. Po vykonaní vyššie uvedených krokov, kauzu nie je možné legálne vyriešiť a tá ide do stratena.
V boji proti tajnošom a spore s tajnou službou sa ľudia zvyknú obracať na novinárov alebo advokátov. Oba subjekty im môžu alebo nemusia pomôcť. Ako advokát uvádzam, že rady advokáta sú dôležité.
Ešte dôležitejšie v právnom spore/v právnej veci s tajnošmi (a nielen s nimi) sú však na Slovensku tieto skutočnosti:
1. kto o spore/veci rozhoduje ?
2. koho poznáte ?
3. ako dlho môže rozhodovanie o spore/veci trvať ?
4. koľko času, energie a financií ste ochotný/á investovať do riešenia sporu/veci ?
Či máte alebo nemáte pravdu v právnom spore/v právnej veci totiž na Slovensku nie je najpodstatnejšie, lebo pravda je vždy relatívna.
A keď treba, tak platí právna zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), aj keď niekedy na Slovensku táto zásada neplatí, a to najmä vtedy, ak treba, aby neplatila 🙂
Pravda slovenská paragrafová znie: „Vyhrať môžete, aj keď pravdu nemáte alebo prehrať môžete, aj keď pravdu máte.“
Gabo by povedal, že to vidí alternatívne 🙂
Čím skôr sa s týmito faktami psychologicky vysporiadate, tým lepšie.
Príbehy zo skutočného života ako právne veci na Slovensku ne/fungujú, môžu pomôcť každému v jeho rozhodovacom procese, ako sa k svojej právnej veci/k svojmu právnemu problému postaví.
Nie je lepším príkladom ako príklad z vlastnej skúsenosti. Viac aj TU
TAKŽE IN MEDIAS RES
Ako dobre viete v poslednom období podnikám isté právne kroky na nápravu protiprávneho, protizákonného a protiústavného konania, ktoré vykonali isté orgány tohto štátu (viac aj TU) voči mojej osobe a voči osobe mne blízkej.
NBÚ a jeho príslušníci sa familiárne nazývajú aj „tajnoši“.
NBÚ nie sú takí tajnoší ako sú tajnoši v Slovenskej informačnej službe alebo ako sú tajnoši v KGB, CIA, či MOSSADE. Sú to takí typickí slovenskí tajnoši 🙂 Kľudne by sme ich mohli nazývať aj Tajnoši123.
Tajnoši123 poznajú základné pravidlo, ak dôjde k spáchaniu trestného činu. Vedia o existencii týchto paragrafov Trestného zákona:
§ 36
Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
§ 37
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
Rada právnikov teda zväčša znie:
„Priznanie je poľahčujúca okolnosť ale istý trest“.
Vedia to tajnoši a vie to aj Marián K. alebo Monika J.
Monika J. isto iste špeciálne v dobrom spomína na tajnošov, lebo jej udelili bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia Prísne tajné.
Viac aj TU
Udelenie bezpečnostnej previerky Národným bezpečnostným úradom pre Moniku J. na stupeň utajenia Prísne tajné by mohlo byť poľahčujúcou okolnosťou alebo že by ani nie ?
Takže pozorne sledujme spoločne vývoj najväčšej kauzy roka 2020 v Pezinku a aj vývoj mojej zatiaľ menšej kauzy.
Kto sa nakoniec prizná k spáchaniu zločinov ?