Obvinení v OČISTCI sú nevinní

Mediálna poprava a lynč obvinených¹ v kauzách s fatalistickými názvami ako napr.: Víchrica, Búrka, Očistec, Božie mlyny navodzujú dojem, že obvinení v týchto kauzách už „skončili a sú vinní.“

Viacerí z Vás ste sa ma dopytovali, ako vidím ďalší vývoj v týchto káuzách, takže poďme teda in medias res²

Je potrebné uviesť, že na mediálnom lynči obvinených participujú žiaľ aj viacerí novinári takzvaných mienkotvorných médií nielen bulvárnymi a zavádzajúcimi titulkami svojich článkov (čo by sa dalo za istých okolností akceptovať, kedže v dobe mediálneho pretlaku všetkých možných informácii je nutné čitateľa zaujať „dobrým“ titulkom) ale nie je celkom košér, keď títo novinári následne aj v samotnom článku nepodávajú úplný sumár im známych informácií (napriek tomu, že nimi evidentne disponujú z príslušných spisov), ale naopak ich selektujú a snažia sa podsunúť čitateľovi ako objektívny fakt, že vina obvinených v týchto kauzách je už istá.

K týmto kauzám sa vyjadrovali už aj naslovovzatí odborníci. Napr. bývalý vyšetrovateľ a v súčasnosti advokát JUDr. Vačok alebo bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a v súčasnosti predseda súdnej rady SR JUDr. Mazák.

Obaja experti sa vyjadrili v tom zmysle, že je otázne, či nakoniec budú všetci obvinení v týchto kauzách aj právoplatne odsúdení. Tento názor expertov, ctiacich si dôsledne prezumpciu neviny je tak v ostrom protiklade s mediálnymi výstupmi viacerých tzv. mienkotvorných novinárov, ktorí vinu obvinených v OČISTCI prezumujú, hoc základná právna zásada v trestnom konaní je prezumpcia neviny a tá sa týka aj obvinených v kauze „OČISTEC“.

Na základe mojej skromnej právnickej praxe (cca. 20 rokov) si dovolím vyjadriť svoj názor ako advokát tiež obdobne ako ho mohli vyjadriť vyššie menovaní a to všeobecne k základným „pozíciám“ a „výstupom“ v trestnom procese:

1. je vysoko pravdepodobné, ak nie isté, že všetci tzv. kajúcnici budú právoplatne odsúdení. Ich tresty bude s veľkou pravdepodobnosťou vzhľadom na ich priznanie výrazne nižšie ako by boli, ak by im ich „vina“ bola riadne a procesne dokázaná.

(Platí: priznanie je poľahčujúca okolnosť, ale istý trest)

2. je vysoko pravdepodobné, že väčšina, ak nie všetci z tých, ktorí sa nepriznajú k vine, nebudú právoplatne odúdení.

(Platí: Zásada in dubio pro reo, ktorá je špecifickým výrazom zásady prezumpcie neviny, vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali z predpojatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý je mu kladený za vinu, aby dôkazné bremeno spočívalo na obžalobe a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného)

To, že niektorí obvinení v kauze Očistec skončili vo väzbe neznamená, že obvinení sú vinní ako sa snažia vsugerovať verejnosti viacerí novinári. Rozhodnutie o väzbe totiž nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného. Súd sa preto pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny, obhajoby obvineného alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por., ale skúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky väzby (II. ÚS 626/2016).

V tejto súvislosti je snáď vhodné ešte pripomenúť, že v tomto štádiu trestného konania možno vychádzať i z takých dôkazov, ktoré neskôr (ak bude podaná obžaloba) nebudú z procesného hľadiska použiteľné v konaní pred súdom.

Zároveň je potrebné uviesť, že nejednoznačnosť a značná rozpornosť výpovedí svedkov bez toho, aby boli tieto výpovede podporené ďalšími objektívnymi, hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi tvoriacimi ucelenú a logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťaz dôkazov, môže vyvolať vážne pochybnosti o možnosti ustálenia nepochybného záveru o tom, že ten-ktorý obžalovaný žalovaným skutkom naplnil pojmové znaky toho-ktorého trestného činu a spolu s prirodzenými ľudskými pochybeniami a chybami, možnými procesnými pochybeniami na strane OČTK počas dlhoročného trvania trestného konania a predpokladanou aktívnou profesionálnou činnosťou advokátov obvinených môj názor je uvedený vyššie.

Je preto namieste apelovať, aby predovšetkým novinárska obec tzv. mienkotvorných médii dôsledne dbala na ustanovenie článku 50³ Ústavy Slovenskej republiky aj u obvinených v kauze Očistec a nevzbudzovala falošné nádeje verejnosti, ktoré sa po rokoch môžu premeniť na ešte väčšiu frustráciu potvrdzujúcu neexistenciu právneho štátu s možnými nedoziernými následkami na demokratické zriadenie Slovenskej republiky a členstvo Slovenska v Európskej únii.

Záverom tiež dovoľujem si uviesť, že právny Očistec je skoro vždy odlišný od Očistca božieho, rovnako ako spoveď pred smrťou je skoro vždy odlišná od výpovede obžalovaného, ktorý bol právoplatne spod obžaloby oslobodený.

In dubio pro reo…