Agent Kyselica, agent Šťastný a 307 agentov s krycou legendou sudca

Agentom tajných sa človek nestáva narodením, agentom sa nestáva človek ani vyštudovaním nejakej vysokej školy v Skalici alebo Sládkovičove. Agentom sa človek stáva postupom, ktorý má tá, ktorá tajná služba zadefinový vo svojom „manuále na získavanie agentov“.

Kedže tento kompletný manuál je tajný, nebudeme ho podrobne rozpitvávať, aby sme neodkryli nejakú „utajovanú skutočnosť“, za ktorú by nám hrozilo postihnutie napríklad od tajnošov123.

Všeobecne však platí, že každá tajná služba pred tým, než z obyčajného človeka alebo nezávislej osobnosti „vytvorí“ agenta, tak najprv vytvorí na príslušnú osobu spis. Kľudne ten spis môžeme nazvať aj bezpečnostný spis. (poznámka autora JUDr. Gürtlera: keďže ide o blog na pravde a nie odborný článok, tak pojem bezpečnostný spis je ďalej používaný ako terminus technicus všeobecne na akýkoľvek spis vedený tajnou službou).

V bezpečnostnom spise sú rôzne veci, ale ako som už spomenul vyššie, do vnútra konkrétneho spisu verejne nevstupujeme, aby sme neodkryli nejakú „utajovanú skutočnosť“, za ktorú by nám hrozilo postihnutie od tajnošovSR123, KGB alebo Mosadu. Podstata obsahu spisu je ale snáď každému aspoň trochu priemerne inteligentnému čitateľovi jasná.

Tajná služba teda vytvorí na potencionálneho agenta bezpečnostný spis. Informácie v tomto spise slúžia alebo nemusia byť použité (zväčša však sú) na získanie agenta na spoluprácu. Spolupráca agenta s tajnou službou vzniká v princípe buď na dobrovoľnej báze alebo nedobrovoľnej.

Pravdepodobne dobrovoľná spolupráca s tajnou službou nastala u neúspešného vyšetrovateľa tzv. trestného spisu Gorila, bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra, agenta Kyselicu. Agentovi Kyselicovi chýbal nejaký čas „odslúženia,“ aby získal výšší výsluhový dôchodoch, tak sa zamestnal v balciarovej tajnej službe (s oficiálnym názvom Vojenské spravodajstvo), aby mal vyšší dôchodok. Dáva to logiku aj keď to môže byť aj krycia legenda na prekrytie iných motívov agenta Kyselicu, toho času Matovičovej nezávislej osobnosti vracajúcej sa do parlamentu s mandátom poslanca.

Finančná motivácia je však skoro vždy extrémne dôležitým faktorom pri verbovaní agentov.

Iným príkladom motivácie spolupráce s tajnou službou v minulosti bol pravdepodobne agent so zaujímavým krycím menom: Štastný 🙂 U tohto agenta okrem pravdepodobne finančnej motivácie bola pravdepodobne veľmi dôležitá aj motivácia ideologická, tzn. boj čestného a statočného komunistu proti imperialistom v NATO.

Nedobrovoľná spolupráca s tajnou službou nastáva vždy, ak tajnú služba disponuje informáciami, ktorými potencionálneho agenta môže vydierať, kompromitovať a podobne. Informácie sa nachádzajú zväčša v bezpečnostnom spise.

V období od 1.9.2014 do 23.2.2019 boli na Slovensku účinné právne predpisy, na základe ktorých tajné služby zhromažďovali informácie na kandidátov na sudcov.

Tajné služby v tomto období vytvorili bezpečnostné spisy na minimálne 312 kandidátov na sudcov.

Z týchto 312 kandidátov na sudcov na základe podkladov Národného bezpečnostného úradu prešlo hlasovaním Súdnej rady SR 307 ľudí.

Piatim „pochybným,“ ktorí neprešli hlasovaním Súdnej rady sa teda nepodarilo infiltrovať do slovenského justičného systému do pozícií sudcov a ocitli sa v šedej zóne pochybností, či „spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti“. Z týchto piatich „pochybných“ všetci podali ústavné sťažnosti na Ústavný súd SR.

Doteraz Ústavný súd SR rozhodol o jednej osobe, ktorá túžila sa infiltrovať do slovenského justičného systému do pozície sudcu. Od momentu rozhodnutia Ústavného súdu SR o tejto osobe osobe, som sa začal veci intenzívne venovať, keďže jednou zo zvyšných štyroch „pochybných“ osôb je aj moja družka. Ďalšou „pochybnou“ osobou je osoba, ktorá v minulosti mala priame politické väzby na moju osobu a poznám ju osobne takmer tridsať rokov.

Ak teda osobne poznáte dvoch ľudí z 312, ktorí na základe podkladov NBÚ neprešli hlasovaním Súdnej rady SR, tak je to dosť ale dosť veľká náhoda, že práve tieto dve „pochybné“ osoby neprešli Súdnou radou SR a ostatných 307 ľudí, ktorých nepoznáte, hlasovaním Súdnej rady SR na základe podkladov NBÚ prešli.

Nemyslíte ?

Takže to sú dôvody, prečo sa problematike venujem. Týmto odpovedám aj na viaceré dopyty, že prečo sa najmä tajnošom123 a Súdnej rade SR venujem viac, ako by som sa v normálne fungujúcej demokratickej krajine venoval.

Za posledný cca. polrok som zistil závažné skutočnosti súvisiace s klamstvami, korupciou, vypaľovaním kandidátov na sudcov, falšovaním dokumentov a pod.. Viac aj TU

Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú o páchaní organizovanej trestnej činnosti a preto v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.

V štandardne organizovanej, hoci aj s istými chybami fungujúcej demokratickej spoločnosti, existujú štandardné prostriedky prijaté na ochranu spoločnosti pred zneužívaním tajných služieb tajnými agentami¹ so závažným deficitom čestnosti a zmyslu pre spravodlivosť.

Slovensko však nie je štandartne organizovaná demokratická spoločnosť, Slovensko dokonca podľa profesora Mazáka (toho času predsedu Súdnej rady SR) nie je ani právnym štátom – viac TU a preto treba byť v istých veciach na pozore.

Tajnoši123 sa začali výrazne aktivizovať, keď zistili, že zhromažďujem a vyhodnocujem informácie súvisiace s vážnymi podozreniami na korupciou, vypaľovanie kandidátov na sudcov a falšovanie dokumentov.

Je to úplne logické, že sa „tajné služby“  obávajú verejného odhalenia ich protiústavnej a protizákonnej činnosti a preto, ak by sa tento blog stratil ako sa napríklad NBÚ stratil 🙂 (prestal existovať) pôvodný dodávateľ Informačného systému Previerka  budete vedieť „voco kráčí“ 🙂 Viac aj TU

Ale späť k potencionálnych možným 307 agentom s krycou legendou sudca.

NBÚ pri previerkach kandidátov na sudcov mohol a je viac ako pravdepodobné, že zasahoval do súkromia kandidátov na sudcov, ako aj do súkromia druhovo neidentifikovaných jednotlivcov či skupín „tretích osôb“ (blízke osoby, resp. rodinní príslušníci, známi…). Zákon neurčoval opatrenia na ochranu základných práv, ak sa preukázalo, že aktivita NBÚ nepriniesla relevantné zistenia týkajúce sa splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Zákon č. 195/2014 Z. z. neustanovil podmienky ochrany pred nedôvodnou archiváciou údajov o osobe. Samotný spis zostáva v archíve NBÚ, lebo zákon také naloženie so spisom nevylučuje. Údaje zhromaždené NBÚ zostanú v jeho dispozícii „navždy“. ²

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že bezpečnostné spisy 307 možných agentov s krycou legendov sudca, ktorí na základe podkladov NBÚ prešli hlasovaním Súdnej rady SR a stali sa už sudcami (alebo sa nimi čoskoro stanú) sú v rukách inštitúcie Národný bezpečnostný úrad, ktorá po absolvovaní bezpečnostnej previerky vydala osvedčenie č. SP-PB-1963/2017-Ž zo dňa 22.6.2017 platné do 22.6 2022 na stupeň utajenia Prísne tajné osobe JUDr. M. J. v tom čase v pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a sudkyni s prerušeným výkonom funkcie sudcu (toho času vo väzbe)

V štandardne organizovanej, hoci aj s istými chybami fungujúcej demokratickej spoločnosti, existujú štandardné prostriedky prijaté na ochranu spoločnosti pred zneužívaním tajných služieb tajnými agentami³ so závažným deficitom čestnosti a zmyslu pre spravodlivosť.

Aké sú garancie, že informácie v bezpečnostných spisoch 307 ľudí, z ktorých väčšina je už v pozícii sudcov nebudú použité na ich „vydieranie“, prípadne preklopenie do pozície nedobrovoľných agentov?

Sudcovia by podľa zákonov nemali byť agentmi. Ale sme na Slovensku, takže zákon je zákon a realita je častokrát iná. Ako prebiehalo totiž preverovanie kandidátov na sudcov v minulosti na Súdnej rade SR na základe podkladov opisujem totiž aj v tomto príspevku TU (priebežne akutalizovanom).

Väčšina z tých 307 ľudí, ktorí na základe podkladov NBÚ prešli hlasovaním Súdnej rady SR a podarilo sa im „infiltrovať“ do slovenského justičného systému v pozícii sudca sú mladí ľudia (30-40 rokov), takže budú ovplyvňovať aplikáciu práva a spravodlivosti na Slovensku najbližších cca. 30 rokov.

Nie je špatné, mať na každého z týchto nových a čistých a „preverených NBÚ“ 307 sudcov a sudkýň bezpečnostný spis, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti a ktorého obsah je známy iba pár vyvoleným. 🙁

Nemyslíte ?

Na všetkých z tých 307 nových sudcov a sudkýň (tej novej krvi slovenskej justície, ktorá má nahradiť tých slušných sudcov, ktorí odišli od dôchodku, „staré komunistické kádre“ a korupčných sudcov v zmysle Kočnerovej Threemy)  je vedený bezpečnostný spis v archíve NBÚ.

Inštitúcii – NBÚ, ktorá po absolvovaní bezpečnostnej previerky vydala osvedčenie č. SP-PB-1963/2017-Ž zo dňa 22.6.2017 platné do 22.6 2022 na stupeň utajenia Prísne tajné osobe JUDr. M. J. v tom čase v pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a sudkyni s prerušeným výkonom funkcie sudcu (toho času vo väzbe)

Skutočnosti uvádzané v tomto blogu si myslím neskromne, by mohli zaujímať aj príslušné orgány a inštitúcie Europskej únie.

Viac prečo a ako nabudúce.

Ak dovtedy tento blog tajnoši123 nezrušia a preto vždy hľadajte pravdu aj na mojom blogu bez cenzúry www.gurtler.sk